V Bratislave sa uskutočnila prvá dôležitá diskusia štátnych inštitúcií a súkromného sektora zameraná na budúcnosť bezemisnej nákladnej dopravy. Ak totiž Slovensko nepodporí svojich dopravcov pri plnení environmentálnych cieľov Európskej únie (EÚ), čakajú nás problémy.
Bez podpory môžu slovenskí dopravcovia v blízkej budúcnosti začať strácať konkurencieschopnosť a prichádzať o objednávky na prepravné výkony. V Bratislave sa stretlo viac ako 50 odborníkov, ktorí diskutovali nielen o nedávno prijatej revízii Nariadenia EÚ 2019/1242 o emisných normách v nákladnej doprave, ale rozoberali aj dobrú prax zo zahraničia, konkrétne z krajín, kde už bežia dotačné programy na obstaranie bezemisných nákladných vozidiel. Reč bola aj o prislúchajúcej infraštruktúre. Okrúhly stôl zorganizovala Slovenská asociácia pre elektromobilitu a Asociácia priemyselných zväzov a dopravy.
Zaostávame za okolitými štátmi
Kým v Poľsku, Rakúsku či iných európskych krajinách už bežia dotačné programy na podporu kúpy bezemisných nákladných vozidiel a zriadenie nabíjačiek pre kamiónovú dopravu, na Slovensku sme doteraz žiadne dotačné výzvy nemali. „Dnes sme sa zamerali na analýzu existujúceho legislatívneho stavu, prognóz a plánov na rozvoj bezemisnej nákladnej dopravy, ako aj na identifikáciu možností podpory pre ekologickejší vozový park a rozvoj nabíjacej infraštruktúry,“ priblížil po stretnutí riaditeľ SEVA Patrik Križanský.
Absenciu dotačných výziev považuje za nešťastnú, pretože oslabuje našich dopravcov v konkurenčnom boji. „Je to škoda, pretože nečinnosťou len ďalej oslabujeme postavenie slovenských dopravcov na európskych trhoch. Konkurenčný tlak môže potopiť mnohé logistické, špedičné a prepravné spoločnosti,“ hovorí Križanský.
Európska únia si stanovila prísne ciele
Európska únia si stanovila prísne environmentálne ciele. Emisie CO2 pre cestnú nákladnú dopravu a autobusy sa majú znížiť v porovnaní s rokom 2019 o 45 % do roku 2030, o 65 % do roku 2035 a o 90 % v roku 2040. „Už do konca budúceho roka má byť ale dosiahnuté zníženie o 15 %, pričom na Slovensku nemáme pripravený plán, ako tento záväzok ideme splniť,“ vysvetľuje generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy Andrej Lasz. Významná bude podľa neho aj obnova flotily mestských autobusov, ktoré majú byť na 90 % bezemisné už do roku 2030 a od roku 2035 už nemajú produkovať žiadne emisie.
Patrik Križanský upozorňuje, že toto stále nie je všetko. európska únia má takisto nariadenie, zamerané na rozvoj infraštruktúry pre alternatívne palivá, v prípade Slovenska ide o nabíjacie stanice pre batériové vozidlá.
Musíme budovať nabíjacie huby
„Nariadenie si nevyžaduje implementáciu do vnútroštátneho práva, a tak je už priamo účinné aj na Slovensku,“ hovorí Križanský. Do konca roka má napríklad Slovensko povinnosť vybudovať nabíjacie parky (huby) s minimálnym výkonom 1 400 kW, z toho aspoň jeden konektor má byť s výkonom nad 350 kW.
Tieto nabíjacie huby majú byť pridiaľniciach a pokryť takto 15 % cestnej siete, ktorá na Slovensku patrí do koridoru TEN-T Core. „Keďže sa prevažne jedná o odľahlé lokality, kde takýto výkon nie je jednoduché priviesť, musíme v prvom kroku urýchlene investovať do distribučných sústav,“ zdôrazňuje šéf SEVA.
Slovensko nestíha plniť plány
Slovensko má v základnej sieti TEN-T zaradených 480 km diaľnic. Pri aktuálnych požiadavkách to znamená, že musíme vybudovať za 20 mesiacov 2 až 3 rýchlonabíjacie diaľničné huby v závislosti od ich lokality. „Výstavba aj vo vyspelejších krajinách trvá minimálne dva roky a my sme zatiaľ iba v štádiu diskusie o lokalitách, kde budeme stavať. Jednoducho povedané: už teraz vieme, že budeme v plnení cieľov meškať,“ vysvetľuje Križanský.
Do roku 2030 má byť potom každých 60 km diaľničnej siete vybudovaný nabíjací hub s výkonom najmenej 3 600 kW a aspoň dvomi konektormi s výkonom nad 350 kW, a to v oboch smeroch – v prípade Slovenska teda hovoríme o najmenej 12-tich huboch.
Chýba podpora kúpy bezemisných kamiónov
Dopyt po bezemisných resp. nízkoemisných nákladných vozidlách kontinuálne stúpa. Avšak, kým na jednej strane pribúdajú krajiny, ako napríklad Nemecko, či Maďarsko kde sa mýtne poplatky zvyšujú podľa objemu produkovaných emisií, u nás sa v tomto smere nedeje nič.
Do konca roka 2026 má pritom tento spôsob výberu mýta v nákladnej doprave fungovať v rámci celého európskeho bloku. V mnohých krajinách sú bezemisné kamióny od mýta dočasne oslobodené a čerpať môžu aj ďalšie dotácie či daňové výhody. „Ak majú slovenskí dopravcovia konkurovať tým z Poľska či iných krajín v našom regióne, musia mať pre svoje podnikanie porovnateľné podmienky,“ tvrdí generálny sekretár APZD Andrej Lasz.
Konať treba hneď
Bezemisná nákladná doprava sa stala dôležitou európskou témou a Slovensko by malo urýchlene konať. Veľkí nadnárodní zadávatelia logistických výkonov totiž už teraz vo výberových konaniach uprednostňujú dopravu bezemisnými nákladnými vozidlami a tieto požiadavky sa v najbližších 2 až 3 rokoch budú ďalej sprísňovať. Veľké nadnárodné korporácie svojimi vnútrofiremnými stratégiami smerujú k znižovaniu emisií.
Okrúhleho stola na túto te’mu sa v Bratislave zúčastnilo viac ako 50 predstaviteľov ministerstiev, výrobcov vozidiel, medzinárodných zadávateľov logistických výkonov, prevádzkovateľov nabíjacej infraštruktúry a priemyselných zväzov.
„Výsledkom prvého rokovania bola dohoda o potrebe detailnej komunikácie a hľadaní spoločných riešení, ktoré budú zúčastnené inštitúcie ďalej presadzovať s cieľom podporiť rozvoj bezemisnej nákladnej dopravy a konkurencieschopnosť slovenských dopravcov,“ povedal po stretnutí Andrej Lasz.
SEVA vydala podrobný report, ktorý sa venuje elektrifikácii cestnej nákladnej dopravy, poskytuje dôkladný prehľad o súčasnom stave v tejto oblastiu nás aj v zahraničí, predstavuje súbor odporúčaní založený na skúsenostiach vyspelých elektrifikovaných krajín, analýzu výziev, ale aj potrebných legislatívnych opatrení smerujúcich k udržateľnejšej budúcnosti v oblasti ťažkej úžitkovej dopravy.
