Pre pamätníkov známe fakty a legendárne modely, pre neskôr narodených história. Avšak, históriu si treba pripomínať a preto si dnes pripomenieme príbeh československej značky LIAZ, ktorej nákladné vozidlá boli za bývalej éry známe nielen v Československu.
Pred samotným čítaním chceme oceniť nadšencov zo stránok liaz.cz a liaznavzdy.cz, ktorí podrobne zmapovali nielen históriu samotnej značky, ale aj jej modelov a rôznych zaujímavostí o nej. Ak vás LIAZ zaujíma do detailov, odporúčame kliknúť si na ich stránky.
Automobilka LIAZ (Liberecké automobilové závody) vznikla v Československu v roku 1951. Automobilový priemysel prechádzal po druhej svetovej vojne reorganizáciou a centralizáciou a to stálo aj za vznikom LIAZ-u. Umiestnenie fabriky do Liberca nebolo náhodné. Prvý automobil sa tu vyrobil v roku 1906 a v roku 1907 tu začala svoju činnosť spoločnosť Reichenberg Automobil Fabrikutomobil (RAF), ktorá tu vyrábala osobné aj nákladné modely a takisto autobusy.
Komplikovné začiatky
Tento región teda mal pomerne bohatú históriu a vývoj automobilového priemyslu, ktoré ale historicky súviseli predovšetkým s potrebami armády. Po 2. svetovej vojne prišlo k reštrukturalizácii mnohých priemyselných podnikov pod vedením komunistického režimu, ktorý v Československu prevzal moc v roku 1948.
V ekonomike boli zavedené štátne plány, zamerané na zvýšenie industrializácie a produkcie. Dôraz sa kládol na ťažký priemysel a strojárstvo. Ako súčasť tohto procesu bola v spomínanom roku 1951 v Liberci založená firma LIAZ, ktorá mala zabezpečiť produkciu ťažkých nákladných vozidiel pre domáce potreby a export.
LIAZ začal fungovať už od roku 1951
Aj keď podľa oficiálnych údajov sa jeho štart datuje k 1.1.1953. Tento nesúlad spôsobilo to, že aj keď sa vlastná výroba novej automobilky rozbehla už na jeseň roku 1951, oficiálne listiny o zrušení podnikov, ktoré v jej priestoroch sídlili predtým, boli podpísané neskôr, v roku 1952.
Išlo o dosť chaotické rozhodnutia, ktoré nanešťastie pokračovali ďalej. Automobilku už po roku, k 1.1.1954, kompetetní rozdelili na tri samostatné podniky, z ktorých každý niesol názov LIAZ a aby toho nebolo málo, popri značk LIAZ sa pre výrobu LIAZ-u používala aj značka Škoda. Manažment však čoskoro pochopil, že oddeliť technologické plánovanie, výrobu, servisnú sieť a ďalší rad činností je nereálne, a tak k 1.1.1958 opäť vznikla jednotná automobilka LIAZ.
Od trápenia k prosperite
LIAZ sa v prvých rokoch svojej existencie zameral na organizáciu výroby a budovanie svojich kapacít. Štart bol náročný, pretože nové priestory neboli prispôsobené tomuto typu strojárskej výroby a chýbal aj kvalifikovaný personál. Od vzniku až do roku 1957 sa v Liberci vyrábali bez zásadných zmien modely značky Škoda, ktorých vývoj pochádzal z 2. svetovej vojny.
Keď sa v roku 1958 podnik opäť zjednotil, boli k nemu priradené aj ďalšie podniky – zlievareň v Liberci – Ostašove, neskôr závody v Mělníku, Jablonci nad Nisou, Zvolene, Veľkom Krtíši a Přerově. V roku 1974 do národného podniku (n.p.) Liaz začlenili závod Holýšov a započala sa azda najúspešnejšia éra automobilky. Až do roku 1989 sa Liaz členil na desať závodov, ktoré spolu zamestnávali 11 000 pracovníkov. Z 931 vyrobených vozidiel v roku 1952 sa LIAZ dostal na ročnú výrobu približne 13 600 vozidel v roku 1975.
Export do celého sveta, úspechy na Dakare
LIAZ si postupne získal popularitu nielen doma ale aj vo svete. Jedným z najväčších exportných trhov bol Sovietsky zväz, v ktorom bol obrovský dopyt po nákladných vozidlách. V rámci Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) to bola takisto Nemecká demokratická republika (NDR), Poľsko, Maďarsko, Bulharsko, Rumunsko, bývalá Juhoslávia ale aj niektoré krajiny Blízkeho východu a Afriky.
LIAZ si povesť vydobyl aj na najnáročnejšej rally sveta – Dakare. Prvé ročníky, ktorých sa značka zúčastnila boli skôr testovacie, najväčšie úspechy prišli v rokoch 1987 (3. miesto) a 1988, kedy skončil špeciál LIAZ-u druhý, po tesnom a napínavom súboji s Tatrou Karla Lopraisa. Okrem Dakaru sa LIAZ zapojil aj do Európskeho pohára v pretekoch ťahačov (European Truck Racing Championship), kde s jeho špeciálmi jazdili legendy Jiří Moskal a „Frankie“ Vojtíšek.
Režim komplikoval fungovanie
LIAZ dosiahol viaceré veľké úspechy, no mohol ešte väčšie. V ceste mu stálo komplikované plánované hospodárstvo, od ktorého sa v komunistickom režime nebolo možné odkloniť. Technologický vývoj napredoval, ale LIAZ sa musel držať plánov, čo malo negatívny vplyv na technické plánovanie a vývoj. Dá sa teda povedať, že LIAZ bol úspešný napriek tomu, ako bol riadený.
Do roku 1989 boli výrobky LIAZ-u špičkou spomedzi krajín RVHP. Avšak, nedali sa porovnávať s technológiami, ktoré už v tj dobe využívali európski výrobcovia ako IVECO alebo MAN. Otvorenie hraníc po revolúcii síce znamenalo prístup k pokrokovejším technológiám, ale realita ukázala, že to samo o sebe nestačí. LIAZ-u chýbalo moderné vývojové zázemie.
S pádom režimu prišli problémy
Revolúcia v roku 1989 priniesla zmeny, na ktoré automobilka nedokázala pružne zareagovať. Krajiny RVHP sa začali transformovať, čo ale pre LIAZ znamenalo stratu odbytu na hlavných trhoch. Zotrvačnosťou sa ešte v prvých porevolučných rokoch darilo fabriku ekonomicky udržať, no následná nerpužnosť inovácií a výroby spojená s privatizáciou priniesli postupný koniec československej legendy. Porevolučnému vývoju sa však budeme podrobne venovať v ďalšom článku.