Pokiaľ chce EÚ dosiahnuť bezemisnú dopravu do roku 2050, musí investovať desiatky miliárd ročne.
Bezemisná doprava si môže vyžiadať celkové investície v astronomickej výške takmer 8 biliónov eur. Od pandémie COVID-19 však dopravcov trápi neistota dodacích lehôt spôsobená vojnovými konfliktmi, prerušením dodávateľských reťazcov či nedostatočná infraštruktúra. Vážnym oneskoreniam v doprave môžu podľa odborníkov predísť nové technológie ako „internet of things“ alebo prediktívna analytika. Na toto je však potrebný zber množstva dát.
Na dosiahnutie nulových emisií v doprave do roku 2050 musí EÚ každoročne investovať 39 miliárd eur. Uviedla to mimovládna organizácia Transport & Environment (T&E) sídliaca v Bruseli. „Je potrebné urýchlene zaviesť investičnú stratégiu na úrovni EÚ s cieľom rozhodne podporiť dekarbonizáciu dopravy a zvýšiť konkurencieschopnosť tohto odvetvia,“ uvádza správa T&E.
Celkové ročné investície vrátane súkromných zdrojov by podľa nej mali do roku 2030 stúpnuť na 310 miliárd eur a do roku 2040 až na 507 miliárd eur, aby došlo k dekarbonizácií odvetví ako sú letectvo, lodná doprava, osobné automobily, autobusy a nákladné vozidlá. Transformácia sektoru dopravy si tak vyžiada celkovú sumu 7,6 bilióna eur. Medzinárodná doprava najmä od pandémie COVID-19 čelí neustále novým problémom, ktoré narúšajú dodávateľský reťazec a spôsobujú meškania.
Nízke marže a tlak na ekológiu
Ekologická transformácia predstavuje tlak najmä pre firmy s nízkou maržou, kam sa logistické spoločnosti radia. „Obišiel som mnoho zákazníkov a veľa z nich má predstavu, že využitím alternatívnych pohonov usporí. Sme trošku v schizofrénnej situácii. Na jednej strane papierujeme na druhej strane testujeme. Sme nízko-maržový biznis a ekonomika je pre nás základ,“ hovorí Aleš Willert zo spoločnosti C.S.CARGO, pričom dodáva, že najväčšou výzvou je nejasná dostupnosť elektrických nákladných vozidiel s väčším dojazdom, čo brzdí tempo zmien, ktoré by privítali odoberatelia.
Zelená doprava je častokrát v záujme samotných výrobcov, ktorí logistické služby využívajú. „S našimi partnermi máme každý štvrtok stretnutia, kde hľadáme možnosti, ako posunúť veci ďalej. Kombinujeme dva aspekty – ekonomický zmysel a investície do projektov, ktoré momentálne nie sú finančne výhodné, ako napríklad elektrické kamióny. Hoci to nie je optimálne riešenie, chceme ich otestovať a zistiť, ako tento koncept uchopiť,“ vysvetľuje Stanislav Martínek zo spoločnosti Nestlé.
Dopady konfliktov na lodnú dopravu
Situácia je náročná aj kvôli nepredvídateľnosti udalostí na svetovej scéne, ktorá prináša neistotu do každej prepravnej operácie. Podľa Michaely Svrčkovej, riaditeľky českej a slovenskej pobočky MSC, túto nestabilitu spôsobujú predovšetkým medzinárodné konflikty. „Pred koronou bežné jazdy fungovali na 92 až 98 % presnosti. Teraz však kvôli geopolitike čelíme veľkým výpadkom a sme radi, ak dosiahneme 60 %,” uvádza Svrčková, ktorá zároveň dodáva, že každá nespoľahlivosť stojí peniaze a neistota bude podľa všetkého pokračovať.
Výkyvy v lodnej preprave majú veľký dopad na kontinuitu zásobovania. „Na mori nás najviac trápi geopolitická situácia, ktorá mení linky a trasy. Ak máme na námornej strane dojazdovú spoľahlivosť 50 až 60 %, vytvára to tlak na terminály a prácu prístavov. Našou snahou je presúvať prepravu na železnicu, aby sme boli ekologickejší. Napríklad z Hamburgu do Českej republiky prepravujeme až 90 % tovaru vlakmi,“ vysvetľuje Vladimír Doboš, z reprezentáciie ČR a SR Hafen Hamburg Marketing e.V.
Multimodálna preprava ako riešenie pre krízy
Podľa Jakuba Trnku, generálneho riaditeľa Raben Logistics Slovakia, je jedným z riešení zavádzanie multimodálnej prepravy, ktorá umožňuje pružnejšie prispôsobiť prepravné trasy tak, aby sa zabezpečila plynulosť dodávok aj v čase kríz. „Sústredíme sa na to, aby sme minimalizovali negatívne dopady globálnych zmien na našich zákazníkov. Vďaka využívaniu multimodálnej prepravy a strategicky umiestneným skladom dokážeme znížiť riziko zdržaní a zlepšiť kontinuitu dodávok, aj keď sú iné časti sveta zasiahnuté krízou,“ uvádza Trnka. Preprava tovaru medzi Rakúskom a Slovenskom je podľa neho ukážkovým príkladom. „Máme priame napojenie na sklady vo Viedni, Enns a Welse. Vďaka tomu dokážeme garantovať veľmi rýchly prepravný čas v rámci 2-3 dní,“ vysvetľuje Trnka.
Nové inovácie technológie dokážu predchádzať vážnym oneskoreniam v preprave. „Efektivita v medzinárodnej preprave je dnes postavená na využívaní pokročilých technológií, ako napríklad „Internet of Things“ (IoT) a prediktívnej analytike. Vďaka tomu dokážeme nielen zlepšiť plánovanie trás, ale aj rýchlo reagovať na nečakané udalosti, ako sú dopravné zápchy alebo dopravné nehody, čím znižujeme riziko meškania dodávok,“ pokračuje Trnka.
Poliaci stavajú rýchlejšie ako Česi či Slováci
Významnú rolu v súčasnej logistike predstavuje zber dát a ich analýza, čo potvrdzuje Martínek. Firmy zbierajú údaje o využití kapacít vozidiel, následne ich analyzujú s cieľom znížiť počet prázdnych kilometrov a zlepšiť využitie nákladového priestoru. „V rámci Nestlé sa zbierajú dáta, vyťaženosť vozidiel sa vyhodnocuje. Bavíme sa o 85 až 90 % vyťaženosti, no s dátami dokážeme dosiahnuť až 95 % a tým aj znížiť emisie CO₂,“ vysvetľuje Martínek.
„Ako sme sa posunuli pri stavbe diaľníc a ciest prvej triedy? Pozrime sa napr. na infraštruktúru v Poľsku. Všetci sa sťažujeme keď vidíme parkovať kamióny na ostrovčekoch, avšak zabúdame budovať oddychové miesta. Kde tí chlapi majú parkovať?“ pýta sa kriticky Willert. Poľsko je v budovaní infraštruktúry ďalej, pretože udržateľnosť infraštrukturálnych projektov je podľa Pavlíny Tomkovej z Ministerstva dopravy ČR dlhšia a naprieč vládami pokračujú. „Bohužiaľ u nás dodržiavame hlavne záväzky transeurópskej dopravnej siete, ktoré musíme. Všetko taktiež záleží od štátneho rozpočtu, na základe ktorého sa schvaľuje plán,“ konštatuje Tomková.