Slovensko postupne stráca atraktivitu pre investorov. Navyše, atraktivita našich susedov pre investorov stúpa, pretože príchod zahraničného kapitálu aktívne popdporujú.
Kým Slovensko v očiach investorov stráca atraktivitu, napríklad Rakúsko si svoj imidž vylepšuje. V rámci prijatej vládnej stratégie na podporu hospodárskeho rastu a prilákanie zahraničných investícií totiž znížilo korporátnu daň.
Sme najdrahší v regióne
Slovensko sa rámci krajín V4 a Rakúska stalo najdrahšou krajinou na výrobu a zamestnávanie. Vysoké dane, odvody a rastúce fixné náklady vytvárajú podmienky, v ktorých je čoraz ťažšie udržať existujúce investície, nehovoriac o získaní nových, uvádza správa Asociácie priemyslených zväzov a dopravy (APZD). Asociácia hovorí, že ak sa tento stav nezmení, budeme čeliť stagnácii trhu práce a strate investičnej aktivity. „Je preto dôležité začať viesť reálny odborný dialóg o tom, ako pritiahnuť nové projekty a pracovné miesta s vyššou pridanou hodnotou,“ píše sa v stanovisku APZD.
Slovensko je dlhodobo vnímané ako exportná krajina, no menej sa hovorí o tom, ako životne dôležité sú pre našu ekonomiku zahraničné investície, upozorňuje. Kým naše výrobky smerujú do zahraničia, zahraničných investorov sa snažíme prilákať k nám. „Až 93 % investícií pochádza z krajín EÚ, Veľkej Británie a USA, čo je kľúčový faktor, ktorý je potrebné zohľadniť pri akýchkoľvek úvahách o hospodárskom smerovaní Slovenska,“ uvádza APZD.
Sme v zóne silnej konkurencie
Slovensko je súčasťou globálneho trhu a regiónu strednej Európy, kde sa o investície súperí. „V tomto regióne však strácame konkurencieschopnosť. Krajiny ako Česko, Poľsko, Maďarsko či Rakúsko ponúkajú stabilnejšie a výhodnejšie podnikateľské prostredie. Slovensko má najvyššiu korporátnu daň v regióne (24 %), ako jediné z eurozóny zaviedlo daň z finančných transakcií, zvýšilo stropy pre sociálne odvody a navýšilo fixné náklady firiem. Týmto nastavením strácame schopnosť súťažiť o nové investície, ale aj o výrobu nových produktov u etablovaných investorov,“ upozorňuje APZD.
Zákazky, ktoré dnes v priemysle realizujú členovia asociácie, boli získané za úplne iných konkurenčných a ekonomických podmienok. Priemysel síce má zabezpečenú výrobu na najbližšie dva, tri roky, je však kriticky nevyhnutné pozerať dopredu. „Už dnes sa začína rozhodovať o tom, kam budú smerovať nové projekty – a pri súčasnom nastavení Slovensko nie je v tomto rozhodovaní vo výhodnej pozícii,“ upozorňuje asociácia.
Vyššie náklady, menšia čistá mzda
Reálne hrozí, že do krajiny prestanú prichádzať nové projekty a dobre platené pracovné miesta s vysokou pridanou hodnotou sa na Slovensku nebudú otvárať. V porovnaní s Českou republikou je dnes totiž zamestnanie vysokokvalifikovaného odborníka na Slovensku pre firmy takmer o 17 % drahšie, zatiaľ čo samotný zamestnanec zarobí v čistom o 8 % menej. Tento nepomer ovplyvňuje rozhodovanie na oboch stranách – zamestnanci preferujú lepšie platy a zamestnávatelia nižšie náklady.
Stagnácia nových investícií však postupne povedie aj k úbytku existujúcich pracovných miest. Obmedzenie výroby vo veľkých fabrikách zasiahne celý ekosystém – od dodávateľov až po malé a stredné firmy či živnostníkov, ktorí sú na nich závislí.
Štát zvyšuje výdavky, budúcnosť zostáva otázna
Pri konsolidácii verejných financií sa Slovensko rozhodlo využiť takmer výlučne zvyšovanie daňového zaťaženia (96 % opatrení), pričom na šetriace opatrenia v štátnej správe pripadli len 4 %. Výdavky štátu tak naďalej rastú. Štrukturálne výdavky, ktoré štát musí zo zákona povinne platiť bez ohľadu na to, či sa ekonomike darí alebo nie, stúpli z 1,3 % HDP v roku 2022 na 3,3 % v roku 2023 a v roku 2024 sa odhadujú až na 5,2 %.
Tento trend je podľa APZD dlhodobo neudržateľný. Ak nové investície neprídu a ekonomický rast sa spomalí, môže to v budúcnosti znamenať nutnosť zásadných úprav výdavkovej politiky štátu a tlaku na ďalšie zvyšovanie daňového zaťaženia.
Menej pracovných príležitostí, pomalší rast miezd. Nedostatok zdrojov na financovanie základných funkcií štátu môže priniesť škrty v sociálnych opatreniach, dôchodkoch či zdravotnej starostlivosti. Na konci dňa na to doplatí každý – nielen firmy, ale všetci zamestnanci a ich rodiny. Neexistuje bohatá krajina, ktorú by tvorili chudobní ľudia, uvádza APZD.
V hre je budúcnosť Slovenska
APZD vo svojom stanovisku otvorene hovorí, že problémom nie je len hospodárska politika, ale celkové smerovanie krajiny. „Slovensko sa ocitlo v pasci priemernosti – máme priemerné školstvo, priemerné zdravotníctvo, budujeme priemernú spoločnosť. Vyspelý svet však napreduje. Odmeňuje výnimočnosť, nie priemernosť. Priemernosť nás neudrží v globálnej konkurencii.“
Pre ozdravenie ekonomiky je potrebné mať stabilné podnikateľské prostredie. Pre udržanie zamestnanosti je potrebné udržať si priazeň investorov. Nárast miezd si vyžaduje konkurencieschopnosť, rozvoj talentov a vytvárať hodnotu.
Podľa štatistík odchádza do zahraničia 20 % vysokoškolákov. Samotný fakt, že mladí ľudia odchádzajú a získavajú skúsenosti v zahraničí, pritom nie je problém. Problém je, že sa podľa APZD nemajú dôvod vrátiť sa späť. Slovensko sa stáva neatraktívnym nielen pre firmy, ale aj pre ľudí, ktorí by mohli prinášať inovácie a posúvať spoločnosť vpred.
Situácia si vyžaduje konštruktívny dialóg
Aby si Slovensko udržalo stabilitu a prílev investícií, je nevyhnutné vytvoriť konkurencieschopné podnikateľské prostredie a ponúknuť firmám podmienky, ktoré im umožnia dlhodobo plánovať svoje investície.
„Asociácia priemyselných zväzov a dopravy preto apeluje na vládu, aby začala viesť reálnu odbornú diskusiu o ekonomických dopadoch súčasných a avizovaných ekonomických opatrení, ako aj o možnostiach, ako stabilizovať hospodárstvo a zvýšiť atraktivitu Slovenska pre investorov.“
Rozhodnutia, ktoré firmy urobia dnes, budú mať priamy dopad na trh práce a ekonomiku v nasledujúcich rokoch. Ak Slovensko neponúkne konkurencieschopné podmienky, investície a nové pracovné miesta budú vznikať tam, kde to pre firmy dáva väčší ekonomický zmysel.