Zaspomínajme si spoločne na malú dodávku, ktorú určite pozná každý z nás. Česi, Slováci, Čechoslováci, zrejme medzi nami nenájdeme človeka staršieho ako tridsať rokov, ktorý nepozná „tisícdvestotrojku“. A nebojím sa napísať, že skoro každý vodič, ktorý už potrebuje okuliare na čítanie, ju pred pár desiatkami rokov aspoň raz pri svojej práci šoféroval. Škoda 1203.
Tento československý úžitkový automobil je taký jednoduchý, no zároveň komplikovaný ako ľudstvo samé. Názory na jeho jazdné vlastnosti a samotnú existenciu sa líšia natoľko, že sa mi to zdá až neuveriteľné. Pravdou je, že k tomuto vozidlu sa s odstupom času vyjadruje množstvo ľudí, ktorí ho poznajú iba zo seriálu Sanitka, alebo z fotiek a v živote v ňom nesedeli. Ale ako sa hovorí, koľko ľudí, toľko chutí.
Neľahké začiatky Škody 1203
ŠKODA 1203 to nemala v začiatkoch svojej produkcie vôbec ľahké. Vtedajšie ministerstvo automobilového priemyslu už v roku 1955 rozhodlo, že Československo potrebuje vlastnú kompaktnú dodávku. Na nákup západných Transitov neboli vyčlenené peniaze, dodanie od východných partnerov bolo nereálne, keďže sami nevedeli výrobnou kapacitou pokryť ani svoje vlastné trhy.
Neostávalo preto nič iné, ako si úžitkové auto vyrobiť sami. AZPN Škoda zadala úlohu vývoja ľahkého úžitkového automobilu svojmu odštepnému závodu vo Vrchlabí, no všetko sa poriadne naťahovalo. Najskôr dilema či vyvíjať alebo nevyvíjať, neskôr či začať vyrábať, prerušiť výrobu kvôli nábehu Škody 1000 MB v Mladej Boleslave, potom opäť začať výrobu. Jeden by povedal, že hotové Kocúrkovo, ale ťažko súdiť, keď sme tam neboli a nevideli do jadra veci.
Prvé kusy prišli v 68-om
Prvá Škoda 1203 vyšla z výrobného závodu Vrchlabí až v roku 1968. Prechádzali jej prototypy už viac ako dekádu predtým, ale nerozhodnosť mocipánov a nedostatok financií sa podpísali na nekonečnom príbehu vývoja tejto praktickej dodávky. „Tisícdvestotrojky“ najprv disponovali motormi zo Škody 1201 o objeme 1 221 cm³ a skromnom výkone 26,5 kW, potom vznikol ďalší prototyp s vyšším výkonom 38 kW, vďaka zväčšenému zdvihovému objemu na 1 491 cm³.
Medzičasom, s pribúdajúcimi rokmi, prešli inovácie pre model 1202 od nápadu k realizácii sériovej výroby. Až sa československý národ napokon dočkal vysnívanej sériovej výroby a prvých vyprodukovaných modelov Škoda 1203. Síce s objemom 1 221 cm³ a výkonom 37,5 kW veľa vody nenamútila, ale na druhej strane, premávka nebola zďaleka tak hustá ako v dnešnej dobe.
Dobrým príkladom je sanitka, ktorá v tej dobe dosahovala maximálnu rýchlosť 95 km/h. Dnes môžu mať sanitky motory s výkonom 170 koní, no čo to pomôže, ak sa kvôli arogancii vodičov neviete v záchranke preštrikovať cez kolónu áut. „Tisícdvestotrojky“ síce mali slabý výkon, no nebojím sa povedať, že by často došli na miesto určenia skôr ako dnešné nadupané „turbodízle.“ Valníky zase vedeli bezpečne doviezť požadovaný tovar na miesto určenia. Tlak na rýchlosť dodávok nebol taký šialený ako dnes.
Presun výroby do Trnavy
Výrobný závod vo Vrchlabí kapacitne nedokázal pokryť dopyt po dodávke, ktorá bola nasadená na pracovnú činnosť snáď v každom odvetví. V sedemdesiatych rokoch prišlo rozhodnutie premiestniť výrobu do závodu ťažkého strojárstva v Trnave a tým pádom umožniť produkciu Trnavským Automobilovým Závodom (TAZ). Napriek tomu, že TAZ svojou produkciou áut už v roku 1973 čiastočne dokázala pokrývať potreby, naďalej fungovala súbežná výroba malých dodávok aj mestečku pod Krkonošmi a to až do roku 1981.
V Trnave (TAZ) a v Bratislave (BAZ) prichádzalo k pokusom o inováciu tohto vanu, ostalo to však iba pri prototypoch a rôznych neschválených verziách pre sériovú výrobu. A tak 31-ročnú výrobnú púť nadobro ukončili v TAZ v roku 1999. Osobne poznám niekoľko ľudí, ktorí na svoju alebo podnikovú Škodu 1203 nedajú dopustiť a dodnes na tieto vozidlá spomínajú s takou iskrou v očiach, akoby išlo o technologický zázrak minulej doby.
Týmto autám sa nedá odoprieť fakt, že odviedli obrovský kopec práce, ktorý sa vtedy asi nedal nahradiť. Možno to bol trpaslík na kolesách, ktorý mal nosnosť tonu, no tá sa samozrejme pravidelne prekračovala, lebo ložná plocha, alebo batožinový priestor to zvládli. Ťahanie výfuku, alebov aspoň šmirgľovanie zásterky o zem zažil asi každý, kto s tým autom jazdil. A to kolísanie, to bolo neuveriteľné. Nedokážem sa neusmievať pri spomienkach na jazdu v tomto zázračnom stroji času.
Bola to jazda
Kto s „tisícdvestotrojkou“ jazdil, má jednoducho nezabudnuteľné zážitky. V mojom veku asi najčastejšie zážitky s prevádzkou 1203-ky sú spojené so školskými časmi či nástupom na základnú vojenskú službu. Pri prejazde nerovnosťami po obecných cestách ste sa cítili ako na húsenkovej dráhe. Ako vodič v pohode, držíte sa volantu a ide to, no pasažierom som nikdy nezávidel ten svižný presun.
Kolísavej jazde sa ale niet čo čuvodať. Škoda 1203 mala rázvor len 2 320 mm a celková dĺžka neuveriteľných 4 520 mm. Predný a zadný previs karosérie nad nápravami bol taký veľký, že ho ťažko aj k niečomu prirovnať. Nelogickými, úzkymi nápravami a širokou karosériou možno k väčšej, východonemeckej sestre IFA W50, ktorú sme neraz mohli spozorovať vedľa cesty, ako „odpočíva“ prevrátená na bok.
Priatelia, toto vozidlo zo socialistického Československa nám ostane v pamäti asi navždy. Naša a staršia generácia na neho nikdy nezabudne a mladšia si snáď legendárne tisícdvesto trojky zachová aspoň v rôznych dobových televíznych seriáloch a fotografiách svojich rodičov.