Jednostupňové správne konanie, fikcia súhlasu a kratšie lehoty pre stavebné úrady spolu so zákonom o strategických investíciách majú urýchliť aj výstavbu dopravnej infraštruktúry.
Odborníci ale upozorňujú na skrytú monopolizáciu firiem a obavy z nárastu korupčného správania. Dopravcovia sú medzičasom nútení kompenzovať nedostatočnú infraštruktúru napríklad modernými technológiami, ktoré zefektívňujú prepravu tovaru.
Minister dopravy zákon obhajuje
Nový Stavebný zákon, ktorý schválil parlament 5. februára, už podpísal aj prezident. „Najrevolučnejšie je na ňom to, že sa z dvoch správnych konaní dostávame do jedného,“ vysvetľuje minister dopravy Jozef Ráž. Nová legislatíva ďalej zavádza tzv. fikciu súhlasu, čo znamená, že ak sa príslušný úrad nevyjadrí do 30 dní, považuje sa jeho stanovisko za súhlasné. Výstavbu majú urýchliť aj jednoznačne určené lehoty pre stavebný úrad, ktorý vypisuje a povoľuje kolaudáciu. „Toto všetko nám robí to, že taký štandardný rodinný dom namiesto 8 mesiacov budeme povoľovať 4 mesiace,“ dodáva Ráž.
Zákon zároveň zavádza inštitút Vyhradenej stavby, ktorý sa bude vzťahovať na špecifické konštrukcie, ako sú napríklad mosty a tunely. „Ide o to, aby takéto stavby nepadali na hlavu. Na definíciu vyhradenej stavby sa zhodla Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská komora architektov a technické univerzity,“ objasňuje minister Ráž.
Názory odbornej verejnosti sa líšia
Podľa predsedu stavebnej komory Ivana Pauera je delenie stavieb na tzv. „Vyhradené stavby“ nezmyselné. „Bude to rozdeľovať a deformovať stavebný trh nehovoriac o tom, že tento výmysel poskytne možnosti na korupčné správanie. V podstate by sa dalo hovoriť o skrytej monopolizácii niektorých firiem prikrytej zákonom,“ vysvetľuje Pauer.
Klub 500, ktorý vedie aj známy podnikateľ Vladimír Soták, pred hlasovaním poslancov parlamentu „loboval“ v prospech zákona. „Ak nebude schválená novela stavebného zákona, od 1. apríla 2025 dôjde k úplnému zastaveniu stavebných konaní, čo bude mať katastrofálne dôsledky na ekonomiku, infraštruktúru, podnikateľské prostredie aj bežných občanov,“ píše Klub 500. Bez schválenia nového zákona, by nadobudol účinnosť zákon schválený ešte prechádzajúcou vládou, ktorý podľa Klubu 500 nebol pripravený na prax – úrady nemali ani nemajú potrebné digitálne nástroje či vyškolený personál.
Nedostatočnú infraštruktúru kompenzujú technológie
Cestná infraštruktúra je kriticky dôležitá nielen pre dopravné firmy, ale pre celú ekonomiku. Každý novopostavený úsek diaľnic ako aj ciest prvej triedy zlepšuje kamiónovú prepravu tovaru. „Vláda SR sa zaviazala vytvoriť legislatívne rámce, ktoré zefektívnia procesy prípravy, umiestňovania a povoľovania stavieb dopravnej infraštruktúry s cieľom urýchliť ich realizáciu a uvedenie do prevádzky. Keďže sme v Košiciach a Žiline expandovali, dokončenie a rozširovanie dopravnej infraštruktúry vnímame pozitívne,“ hovorí Jakub Trnka, generálny riaditeľ Raben logistics Slovakia, ku minuloročnému zákonu o strategických investíciách.
Nedostatočnú dopravnú infraštruktúru na Slovensku musia dopravcovia „kompenzovať“ technológiami. „Kombinácia umelej inteligencie, prediktívnej analytiky a robotickej automatizácie procesov (RPA) nám umožňuje spracovávať veľké množstvo údajov v reálnom čase, čím minimalizujeme chyby a zabezpečujeme, že dodávky tovaru sú načas a presné,“ vysvetľuje Trnka.
Prebiehajúce projekty a očakávania na rok 2025
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest postupuje pomaly, no ministerstvo dopravy sľubuje zmenu. „Betónová vozovka sa robí vo Višňovom, aj pri obchvate Ružomberka, v oboch prípadoch sa zároveň montujú technológie. Verím tomu, že do konca roka odovzdáme päť až šesť úsekov. Máme tam napríklad Košice, Kriváň – Mýtnu, úsek za Zvolenom a križovatku D1xD4, ktorá bude kompletne hotová do roku 2025,“ hovorí minister Ráž.
„Ako sme sa posunuli pri stavbe diaľnic a ciest prvej triedy? Pozrime sa napr. na infraštruktúru v Poľsku. Všetci sa sťažujeme keď vidíme parkovať kamióny na ostrovčekoch, avšak zabúdame budovať oddychové miesta. Kde tí chlapi majú parkovať?,“ pýta sa Aleš Willert zo spoločnosti C.S.CARGO. Poľsko je v budovaní infraštruktúry ďalej, pretože udržateľnosť infraštrukturálnych projektov je podľa Pavlíny Tomkovej z Ministerstva dopravy ČR dlhšia a naprieč vládami pokračujú.
V Poľsku či Maďarsku reaguje verejná správa pružnejšie aj na podnikateľské príležitosti. „Aj keď bol zavedený systém 1-in 2-out, podľa ktorého za každé zvýšenie nákladov pre podnikateľov musí vláda znížiť náklady v dvojnásobnej miere, pokrok je pomalý. Slovenskí manažéri stále považujú čas potrebný na začatie podnikania za jeden z najdlhších v rámci EÚ,“ uvádza Jakub Zeman z INESS, ktorý zároveň dodáva že medzinárodní investori hľadajú stabilné a jasné právne prostredie pre svoje investície, čo by mohlo byť kľúčové pre budúcu prosperitu Slovenska.
„Ako Česká republika sa oberáme o investičné príležitosti, ktoré končia napríklad v Poľsku či Maďarsku. Napriek tomu, že sme preferovanou krajinou, investori na konci dňa narazia na skostnatenú verejnú správu a prehnanú byrokraciu,“ uzatvára Michaela Svrčková, riaditeľka českej a slovenskej pobočky MSC.