Dnešok sa vo mne odohráva ako deň zmiešaných pocitov. Chcel som začať písať, že si spolu zaspomíname na fenomenálnu Tatru 815 pri príležitosti jej tohtoročného jubilea, konkrétne začiatku jej produkcie. No je nostalgia pri tomto ťažkom nákladnom vozidle na mieste? Z jednej strany áno, začali sa predsa vyrábať už pred štyridsiatimi rokmi.
Ale druhá strana mince mi ukazuje, že ich ešte dnes pravidelne stretávam pri prejazde okolo stavieb budov v našom regióne, ako nesmrteľné domiešavače, bagre s nadstavbami UDS a v neposlednom rade sklápače, ktorých vídame ešte v dnešnej dobe toľko, akoby sa ich vyrobilo aspoň milión kusov.
Tatra 815 prišla v roku 1983
Tatra 815 bola po absolvovaní nespočetných hodín testovania v objekte skúšobného polygónu v Kopřivnici a v ťažkom teréne za nepriaznivých klimatických podmienok ďalekej ruskej Sibíri, nasadená do sériovej výroby začiatkom roku 1983. Priamy nástupca T148 a T813 disponoval pohonom 4×4, 6×6, 8×8 a 10×10 pre armádne ale aj civilné využitie. Modelový rad T815 ponúkal už od samého začiatku svojej produkcie 36 základných modifikácií a už v prvom roku dosiahol úctyhodných 9 199 vyrobených kusov.
Podvozok „osemstopätnástky“ tvoril už tradične chrbticový rám so stredovou rúrou a polovýkyvné ramená na riadených a neriadených nápravách. Jedná sa o tzv. modulovú konštrukciu, kedy sa z jednotlivých prvkov dá teoreticky vyskladať akýkoľvek požadovaný podvozok T 815. Prvý krát bol použitý už v roku 1923 a v podstate sa po 100 rokoch zdokonaľovania používa dodnes aj v najnovších modeloch automobilky Tatra.
Poradí si všade
Do roku 1991 bolo vyrobených takmer sto tisíc kusov ťažkých nákladných vozidiel T 815 s rôznymi nadstavbami. Medzi najznámejšie patrí vyklápač a domiešavač, no nedá mi nespomenúť aj valník, ťahač, žeriav, cisternu, betón pumpu a niekoľko verzií hasičských alebo armádnych špeciálov. Klobúk dole pred majiteľmi týchto pracovných nákladiakov, že ich udržiavajú v kondícii aj roky
od konca ich výroby.
Ja osobne som mal tú česť obsluhovať len jeden žeriav na podvozku tejto tatry a ťahač s plato návesom pri preprave panelových prefabrikátov. Starenke chvíľu trvalo, kým „nafúkla“ vzduch, ale keď sa dáma zdvihla a vyrovnala kolesá, nekompromisne potiahla zo stavby dvojnásobok predpísanej nosnosti návesu z poriadne rozbahneného terénu.
Priatelia, nebudem vás zaťažovať kompletnými technickými údajmi o tomto nákladnom aute, veľa z vás ho ešte dodnes šoféruje a využíva pri každodenných činnostiach. Pre vás nie je žiadnou novinkou vzduchom chladený desať alebo dvanásťvalec s objemom 15,8 alebo 19 litrov s OHV rozvodom. Do služieb československej armády a následne do AČR v podstate putovali len dvanásťvalcové Tatry, celých 16 rokov od začiatku jej výroby až po vstup Českej republiky
do NATO.
Kopřivnická automobilka popri výrobe tohto modelu zožala nejeden úspech na domácej aj svetovej scéne motoristického športu. Jedným z úspechov je nepochybne propagačná expedícia v celosvetovom meradle, kedy posádka vozidla Tatra 815 GTC za 3 roky precestovala Európu, Áziu, Ameriku, Austráliu a Afriku a navštívila takmer 70 štátov. Na tejto expedícii najazdili necelých 140 000 kilometrov. Samozrejme, nerátam kilometre, resp. míle strávené na lodiach a trajektoch. Ale tomu sa budeme venovať podrobnejšie inokedy, táto výprava a jej členovia si zaslúžia samostatný článok.
Na Tatre 815 jazdil aj kráľ Dakaru
Zlatý klinec programu, alebo tiež to najlepšie na záver… V neposlednom rade je mojou milou povinnosťou spomenúť nášho kráľa Dakaru a jeho úspechy na najprestížnejšej rely sveta Rallye Paríž-Dakar. Nezabudnuteľný tatrovácky pilot pán Karel Loprais dokázal so svojimi posádkami doniesť domov 11 medailí, z toho vyhrať na tomto neuveriteľne ťažkom závode 6-krát zlato. Dakar je dodnes známy tým, že si tu pretekári často siahajú na samé dno svojich síl a bohužiaľ, niekedy ani to nestačilo na to, aby sa vrátili domov živí a zdraví.
Pravdupovediac, s odstupom času sa už vôbec nedivím sebavedomému pokriku „Tatra nezná bratra“. Jednoducho povedané, kto s ňou nejazdil, asi iba ťažko pochopí o čom hovorí autor tohto hesla. Nezameniteľne hlučná mašina, ale keď je osedlaná skúseným vodičom, dokáže doslova zázraky a prehrabe sa terénom, kam by sme sa za normálnych okolností s nákladným vozidlom nikdy nehrnuli. Nie nadarmo si niektorí vodiči lepia na zadnú časť korby často používaný
slogan „Kde iní končia, my zapíname uzávierky“.
Autor: Rudo Raslavský. Foto: J. Joklík, J. Moskal, J. Hudák
